Sledovať dostupnosť
Krivá ihla je háčik s ostrým hrotom osadený do rúčky. Používa sa na vyšívanie krojov a doplnkov hlavne z oblasti Podpoľania, ktoré znovu ožíva vďaka láske k folklóru. Zriedka sa používajú názvy ako nemecká ihla, kostka či tamburová ihla (anglický výraz tambour hook).
"Keby som mala školy, ktovie čo by som robila? Ale aj tak je naša detvianska výšivka v mojich očiach najväčším ľudovým umením.
Neľutujem, že som doma a vyšívam. Nemám čo ľutovať...
Teľko krásy!"
(Veronika Golianová)
Krivá ihla je háčik s ostrým hrotom osadený do rúčky. Zriedka sa používajú aj názvy ako nemecká ihla, kostka, tamburová ihla (anglický výraz tambour hook). Používa sa na vyšívanie ľudových vzorov do tkaním. Najznámejšia je v oblasti Detvy a Vajnor.
Tenká kovová rúčka s krivou ihlou vs Tamburová drevená rúčka s 3 ihlami
Detailný videonávod, ako sa vyšíva krivou ihlou. V nastaveniach videa si môžete zapnúť titulky s prekladom do slovenčiny (preklad je približný)
Pri vyšívaní sa priadza prevlieka ihlou cez látku do radu retiazok (retiazkovým stehom). Zo spodnej strany sa zaháčkne priadza a ihlou sa vytiahne na vrchnú stranu. Pri vyšívaní výšivky je vzor predkreslený na látke, ktorá je osadená a napnutá v drevenom ráme. Vyšíva sa na plátno alebo zamat s použitím pôvodných vzorov.
Vyšívací kruh slúži na napnutie látky. Používa sa na vyšávanie menších vzorov a je vybavený sťahovacou skrutkou.
Kúpiť vyšívacie rámčeky a kruhy
Bavlnená priadza v rôznych odtieňoch. Najčastejšie sú v návine 200-225 m
Kúpiť priadze na vyšívanie
Vyšívanie krivou ihlou je neoddeliteľnou súčasťou Podpoľania a detvianskej ľudovej kultúry, čím sa odlišuje od ostatných regiónov Slovenska. „Okrem Detvy siahala aj do Novohradu, keďže sem patrili dediny ako Lešť či Turie pole, kde sa objavovala na súčastiach krojov.“ (etnologička NMG Emília Mázorová). Tento typ vyšívania sa zaznamenáva až ku koncu 19. storočia a vyvinul sa ako ozdoba ľudových odevov.
„Výšivka upúta, poteší a vie oblečenie krásne doplniť. Najmä ak ide o ručnú výšivku, na tú nedám dopustiť. Chcem, aby bola pastvou pre oči, aby vzbudzovala pozornosť okoloidúcich, aby bola dokonalá. A preto si ju robím sama.“
(Júlia Šmidáková)
Od 14.6.2017 sa označenie "Detvianska výšivka" stalo chránených zemepisným označením. Držiteľom osvedčenia o zápise je Iveta Smileková - Detvianske ľudové umenie. Označovať výrobok ako "Detivanska výšivka" tak môžete len v prípade, že spĺňa presnú charakteristiku uvedenú v zápise [presné znenie nájdete tu]. Chránené označenie pomáha propagácii regiónu a jeho typických výrobkov.
Detvianska výšivka musí byť vyšívaná krivou ihlou, resp. najskôr "pravou" ihlou na počítanie nití a následne krivou ihlou. Vyšíva sa na drevenom ráme. Nepoužívajú sa typické prírodné motívy ako rastliny, ovocie, zvieratá alebo kvietky a listky ako ich vidíme v prírode. Nemiesto toho pozostávajú zo špecifických štylizovaných vzorov s vlastným názvom (zvonec, paradajka, oblápanec, bicykel, zvonec, grajciarik a iné).
Pôvodne vo výšivke dominovala oranžová a žltá farba, časom pribudla aj červená, neskôr aj modrá, zelená a fialová. Vyšíva sa na rôzne typy materiálu ako ľanové alebo bavlnené plátno (príp. zmes), taktiež zamat, tyl, podkladanie batistom, hrubozrnným tylom, trútom. Výšivka môže byť doplnená o vyrezávanie, alebo vyšitá na vyťahaných nitkách (furma / hrachovinka).
Zachovaná musí byť zemepisná oblasť - región Podpoľania, ktorý sa rozprestiera na území Detvy, časti Zvolena a Bankej Bystrice.
Obrus z Detvy vyšívaný krivou ihlou (zdroj: vysivky.detva.biz)
„Do širšieho povedomia verejnosti sa dostalo detvianske výšivkárstvo najmä na národopisnej výstave v Prahe v roku 1895, po ktorej nasledovali príležitostné výstavy. Obchodným artiklom sa ale stala až po roku 1935, keď sa tu založila miestna národohospodárska komisia Národohospodárskej župy stredoslovenskej, ktorá zhromaždila staré pôvodné detvianske vzory výšiviek (asi 200 kusov) a usporiadala z nich stálu výstavku.
Významnú úlohu zohrala Terézia Vranová, ktorá sústredila vzory, zabezpečila materiál na vyšívanie a zabezpečila odbytové miesta vo významných mestách. Vďaka prácam na objednávku došlo k rozvoju výšivkárstva, najmä v zime. Pred vojnou sa vyšívaním zamestnalo okolo 400 žien. Mimoriadny význam v spoločenskom živote obyvateľov Detvy mal ľudový kroj, ktorý bol živou súčasťou života oveľa dlhšie, než v iných regiónoch a používal sa ako odev pre slávnostnejšie príležitosti až do polovice 20. st.“ (zdroj: region.detva.biz)
Pozrite si tiež obľúbený: Katalóg galantérie a látok pre priaznivcov folklóru |
„Uplatňovala sa najmä na čepci, rukávcoch, šatke, menej na sukni, mužskej košeli, nohaviciach, zástere. Vyšívané bývali aj kožené časti odevu. Kroj ako prví opúšťali remeselníci, obchodníci, obyvatelia, ktorí chodili na sezónne práce mimo Detvy alebo továrenskí robotníci. Zmeny v odeve urýchlili aj obe svetové vojny. V 40. rokoch 20. storočia si Detva začala vytvárať tradíciu sviatočného nosenia ľudového odevu, kým z bežného pracovného života sa vytrácal. Tento zvyk sa zachoval až do súčasnosti a do istej miery má zásluhu na stále živom vyšívaní krivou ihlou. Detvania dodnes slávia dôležité udalosti v kroji.“ (Tatiana Figurová, uluv.sk)
"Detvanka nevypustí zo svojich snaživých rúk kúsok plátna bez toho, aby ho neozdobila, nevyšila."
(Karol A. Medvecký)
Oplecok z Detvy vyšívaný krivou ihlou (zdroj: vysivky.detva.biz)
„Výšivka sa tvorí retiazkovým stehom krivou ihlou, motívy sú plné, vyrezávané (dnes nazývané technika richelieu a ažúrové) alebo podkladané tylom – ten je v súčasnosti zriedkavý, alebo ich kombinácie. Počas celého 20. storočia dochádza postupne k zmenám vo výbere farieb a materiálu, zvlášť v jeho druhej polovici. Okrem ľudového odevu sa výšivka krivou ihlou uplatňuje na bytovom textile. V súčasnosti pôsobia v Detve firmy, ktoré ponúkajú vyšívaný textil nadväzujúci na tradície a majú vytvorenú vlastnú sieť veľmi zručných vyšívačiek. Vyšívačky, navštívila autorka v roku 2006 a sú príkladom súčasného nekomerčného záujmového vyšívania na Detve.“ (Tatiana Figurová, uluv.sk)
„V minulosti sa vyšívalo na domácom ľanovom a konopnom plátne s doma pradenými a farbenými niťami. Z farieb prevládala hlavne žltá a oranžová. Neskôr tieto farby doplnila červená. S postupom doby sa začali meniť aj materiály - začalo sa pracovať na zamate, kde prevládala širšia škála farebnosti výšiviek. Azda najhľadanejšie boli v minulosti výšivky na tyle, ešte zložitejšie boli podkladané trútrom.
Zástera z Detvy vyšívaná krivou ihlou (zdroj: vysivky.detva.biz)
Vzory pre svoje výšivky ženy brali z prírody okolo seba - boli to tvary podobné tulipánom, ružičkám, kolieskam, srdciam, zvončekom, slimáčikom, hviezdičkám, lístkom. Pre každú svoju výšivku mali svoj vlastný názov: oblápanec, zvonec, bosorka, paradajka, prekladaná hviezdička, bicykel, dubový list, grajciarik a mnoho iných. Tieto všetky vzory boli vyšívané tzv. po vrchu retiazkou - obnietkou. Iným zložitejším typom vyšívania boli tzv. furmy a mriežka.“ (zdroj: dlu.sk)
Mriežka a furmy - vyšívanie na vyťahaných nitkách (zdroj: Iveta Smileková, fb.com/DetvianskeLudoveUmenie)
„Mriežka je výšivka na vyťahovaných nitkách zhotovených najskôr “pravou ihlou!” na počítanie nití, neskôr prišlo vyšívanie “krivou ihlou!” a furma (hrachovinka) sa vyšívala - na srdiečko, na šípovú ružu. Je až neuveriteľné, že takéto skvostné diela tvorili ženičky, ktoré nemali možnosť študovať súlad farieb a nikto ich neučil skladať zložité ornamenty. Svojimi vypracovanými rukami tvorili doslova umelecké diela. S veľkou láskou vyšívali Detvianky súčiastky svojho kroja.“ (zdroj: dlu.sk)
Výšivky krivou ihlou vo Vajnoroch nazývajú váleček, resp. šití kostkou, používaná v kombinácií s inými technikami. „Takto sa vyšívali kontúry motívov, ktorých plocha sa zapĺňala buď plným stehom, alebo hustou retiazkou. Pôvodná predkreslená vajnorská výšivka bola žltá, žltobiela, žltočierna a žltočervená. Postupne sa k týmto farbám pridávala zelená, modrá, ružová a uplatňovali sa aj viacfarebné kombinácie. Kútne plachty sa vyšívali aj červenou farbou.
Vajnory: Výšívanie krivou ihlouna rukávcoch zo začiatku 20. storočia. Depozitár ÚĽUV. Foto: O. Danglová (zdroj: ludovakultura.sk)
Začiatkom 20. storočia sa začali na vyšívanie sviatočných a obradových odevných súčastí používať zlaté a strieborné nite, ktoré sa zväčša kombinovali s inofarebnými priadzami (s čiernou, ružovou a vínovočervenou). Súčastná vajnorská výšivka, aj keď čiastočné nadväzuje na tradíciu, stratila pôvodný charakter. Vyšívačky pri tvorbe vychádzajú viac z nástenných malieb než s pôvodnej drobnej ornamentiky na textíliách. Krivou ihlou sa už nevyšíva, výlučne sa uplatňuje plná výšivka podľa predkresleného vzoru s väčšími pestrofarebnými vzormi.“ (zdroj:atlas.sk)
Chorvátsky Grob (okr. Senec): Vyšívanie krivou ihlou na rukávcoch zo začiatku 20. storočia. Depozitár ÚĽUV. Foto: O. Danglová (zdroj: ludovakultura.sk)
„S technikou vyšívania krivou ihlou som sa stretla už v detstve u starej mamy. Každú zimu, keďže pracovala v poľnohospodárstve, okrem tkania aj vyšívala a ja som ju dokázala pozorovať celé hodiny a hotovým dielom som bola uchvátená.“
(Mária Hulinová)
Ak ste už mali tú česť vidieť najkrajšie výšivky z Podpoľania, určite prešli rukami výšivkárky Veroniky Golianovej (rod. Vidiečanová) – legendárnej výšivkárky z Detvy. Žila v období 25. mája 1914 - 26. decembra 1999. Bola najstaršou zo siedmych detí s úžasnou estetikou, trpezlivosťou a húževnatosťou. Výšivkám sa venovala aj jej matka, ale k najväčším tajomstvám Detvianskej výšivky sa dostala cez bratranca a tetu Majdákovú.
Veronika Golianová vyšíva krivou ihlou (zdroj: dlu.sk)
„Keď mala osem rokov, poprosila mamu, aby jej kúpila plátno. Chcela si vyšiť oplecko. Prastarká musela predať hus.“
(Vilma Hojčová)
V päťdesiatych rokoch, keď boli výšivky na ústupe a nahrádzalo ho modernejšie oblečenie, začala Veronika Golianová zbierať oplecká a detvianske kroje s cieľom zachovať ich pre ďalšie generácie. Po úmrtí starých žien sa truhlice s ich odevom vyhadzovali a tak si ich odkladala.
Veronika Golianová sleduje svoju priateľku Martu Rybárovú pri vyšívaní obrusu pre lokálneho farára. Podobný dar poslali aj prezidentovi ČSSR Gustavovi Husákovi k jeho 70-tym narodeninám v roku 1983 (zdroj: natgeocreative.com)
V roku 1966 inštalovala prvú stálu expozíciu detvianskej výšivky a o dva roky neskôr otvorila predajňu s artefaktami ľudovej umeleckej tvorby v Detve s názvom Detvianske ľudové umenie, ktorá funguje dodnes. Zaslúžila sa o rozšírenie detvianskej čipky do sveta, viedla folklórnu skupinu, ktorá prezentovala tradície, tanec a zvyky a tiež písala scenáre pre Folklórne slávnosti pod Poľanou. V roku 1975 získala Veronika Golianová ocenenie ako majster tvorby ľudových umeleckých diel.
Výstava v Detve: Krása krivej ihly
Jablko nepadá ďaleko od stromu a tak aj v tomto prípade ostalo remeslo v rodine. Výšivkárkami sa stali aj jej dcéra Veronika Hojčová, vnučka Iveta Smileková prevzala zbierku po Veronike Golianovej a momentálne slúži aj ako predloha pre nové výšivkové motívy a vzory, je tiež majiteľkou prevádzky Detvianske ľudové umenie v Detve a organizuje kurzy vyšívania krivou ihlou. Jej pravnučka Soňa Smileková vydala o živote a tvorbe Veroniky Golianovej nádhernú biografiu s názvom "... a pekný život tie kvety žili...".
Veronika Golianová s dcérou Vilmou Hojčovou a vnučkou Ivetou Smilekovou (zdroj: dlu.sk)
Pri príležitosti 100. výročia Veroniky Golianovej vydala jej vnučka Soňa Smileková monografiu s názvom „... a pekný život tie kvety žili...“. Zachytáva v nej celoživotné dielo svojej prastarkej Veroniky Golianovej, veselé aj smutné spomienky, originálne vzory a výšivky krivou ihlou ako najvýraznejší prejav ľudovej tvorby na Podpoľaní. Kniha je doplnená o autentické fotografie z rodinného albumu. Pokrstila ju s patrónkou Annou Ostrihoňovou a svojou mamou Ivetou Smilekovou 18. júna 2015 v Dome kultúry v Detve.
Krst knihy "... a pekný život tie kvety žili..." o živote Veroniky Golianovej. (zdroj: DTonline.sk)
„Kniha píše príbeh jednej zanietenej ženy, ktorá milovala výšivky krivou ihlou, milovala svoj kraj a ľudí, ktorí v ňom žijú. Veronika Golianová z Detvy patrila medzi vychýrené vyšívačky. Svoj život zasvätila detvianskej výšivke a zaslúžila sa o zachovanie bohatstva našich predkov. Bola známa svojimi výtvormi, zberateľskou činnosťou a húževnatosťou s akou neúnavne šla za svojím cieľom. Kniha zachytáva jej život od narodenia až po smrť. Nájdete v nej plno príhod - veselých aj smutných, no v neposlednom rade veľké množstvo krásnych fotografií. Starodávnych, zachytávajúcich kroj a výšivky v minulosti, ale aj novodobejších, keď sa výšivka hrdo pýšila na modernom oblečení.
Veronika Golianová venovala celý život vyšívaniu (zdroj: Soňa Smileková, sashe.sk)
Rovnako pyšná na detvianske výšivky bola aj Veronika Golianová. A práve jej je táto kniha venovaná. Všetky výšivky, kroje, šaty a doplnky zachytené na fotografiách v knihe vytvorili jej šikovné ruky. V knihe sa dočítate aj o technike vyšívania krivou ihlou, ktorá je typická pre Podpoľanie.
Kniha má 158 strán, obsahuje aj resumé v anglickom jazyku.
Nech sa páči! Kochajte svoje zmysly :)“
zdroj: Soňa Smileková, SaShe.sk
alebo v predajni Detvianske ľudové umenie v Detve, smilekova@dlu.sk.
Ďalšia literatúra:
Danglová, O.: Výšivka na Slovensku. ÚĽUV, Bratislava 2009.
Chlupová, A. a kolektív: Slovenská ľudová výšivka. Techniky a ornamentika. Alfa, Bratislava 1985.
Vyskúšajte spojiť moderné s tradičným a nájdete nádherné neprebádané miesta vlastnej kreativity, ktoré osviežia vašu sukňu, šatku alebo šaty. Nebojte sa improvizovať! Očaríte svoje okolie a prinesiete farbu šedým uliciam. Prvé kusy sa budú možno trochu líšiť od vašej predstavy, ale zaručujem vám, že ani jedného sa nezbavíte, pretože všetky vyšli z vášho srdca a všetky sú vašim umeleckým dielom.
Vyšívaný motýlik od LujzaMarko (zdroj: sashe.sk/LujzaMarko)
Stačí vám krivú ihlu a priadzu a môžete začať. Ak chytíte ihlu do ruky, už ju nepustíte, zamilujete si ju! nádherne ukážu na čiernom a bielkom podklade, ktorý vytvorí zaujímavý kontrast, alebo v spojení s prírodným ľanom. Oživíte nudné oblečenie prírodnými motívmi, ornamentami, alebo vzormi podľa vašich predstáv.
Vyšívanie na drevenom kruhu od Heavenly (zdroj: sashe.sk/Heavenly)
Kurzy organizuje p. Marcineková v obchodíku Kaška v Bankej Bystrici príp. aj v iných mestách.
Tu je príklad školenia z r. 2018 (pri ďalšom školení sa inštrukcie môžu líšiť):
Kurz vyšívanie krivou ihlou pre začiatočníkov je pre tých,ktorí nevedia vyšívať. Na kurze sa to naučíte.
Kde: Kurz sa robí v obchodíku Kaška v Banskej Bystrici, J. Kráľa 4 v čase: 9.00-17.00 s hodinovou prestávkou na obed a oddych.
Cena kurzu je 28,00€. V cene je zapožičanie rámu, trakov a ihly s možnosťou zakúpenia.
Na občerstvenie ponúkame kávú, čaj a minerálku.
Vzorku, na ktorú budete vyšívať vám ostane a vezmete si ju domov.
Čo si treba doniest? Chuť vyšívať a obuv na prezutie.
Viac info na: 0903757249 alebo na FB stránke Vyšívanie krivou ihlou
Kurzy organizuje o.i. Iveta Smileková vo svojej predajni Detvianske ľudové umenie (Partizánska 75, Detva, Slovensko), príp. aj v iných mestách.
Tu je príklad, ako vyzeralo školenie vo februári 2017 (pri ďalšom školení sa inštrukcie môžu líšiť):
Kedy: 18. ferbruár 2017 o 9:00 ráno
Miesto: Detva, Detvianske ľudové umenie, Partizánska 75
Trvanie: 7 hodín
Cena kurzu: 35 eur
V cene je zahrnuté: príprava rámu, základy vyšívania, predkresľovanie, tvorba vzorov, krivá ihla a perlovky na vyšívanie. Možnosť zakúpiť si rám na vyšívanie a knihu o Veronike Golianovej.
Záväznú prihlášku zašleme na požiadanie do správy, následne vystavíme predfaktúru na uhradenie poplatku za kurz.
Maximálny počet je 10 osôb.
| Tyl odevný |
 |
|
|
| Zamat - metrážne látky |
 |
|
|
| Krojové látky a brokáty |
 |
|
|
Páčil sa Vám tento blog?
Zdieľajte ho.
| po-pia | 9.00 - 17.00 |
| sobota | 9.00 - 12.00 |
| nedeľa | ZATVORENÉ |
Najpredávanejšie (Top 100)
Novinky
Zľava
